Základné informácie

Krajina mlieka a medu

  •    
    Izrael je malá, geograficky úzka krajina na juhovýchodnom pobreží Stredozemného mora. Prvé historické zmienky nachádzame zhruba pred 3 500 rokmi, kedy židovské kmene po prvý raz opustili nomádsky spôsob života, usadili se v tejto oblasti a stali sa národom.
  •  
     
    •  
       
    • Picture   

    • •Štát Izrael
    • •Medinat Jisrael (hebrejsky)
      •Daulat Isrá´íl (arabsky)•State of Israel (anglicky)
       
    • Rozloha
      •20 770 km² v hraniciach do r. 1967
      •22 145 km² vrátane Golanských výšin a východného Jeruzalema
      •z toho vodné plochy 474 km² (Galilejské jezero 164 km², Mŕtve more 310 km²)
       
      Počet obyvateľov, hustota na km², podiel ekonomicky činného obyvateľstva
      •počet obyvateľov 7,880 mil. (máj 2012)
      •hustota obyvateľstva 344/km²
      •podieľ ekonomicky činného obyvateľstva: 54,5 % obyvateľov nad 15 rokov
    •  
      Priemerný ročný prírastok obyvateľstva a jeho demografické zloženie
      Prirodzený prírastok v r. 2009 (odhad): 1,8 %
      Veková štruktúra:
      •0 –14 rokov 26,1 %
      •15 –64 rokov 64,2 %
      •nad 65 rokov 9,7 %
      Očakávaná priemerná dĺžka života:
      •muži  78,7 rokov
      •ženy 82,5 rokov
      Gramotnosť:
      95,4 % (muži 97,3 %, ženy 93,6 %)
      Fertilita: 2,9 detí/ženu
       
      Národnostné zloženie:
      •Židia 79,2 %
      •Araby 19,9 %
      •Ostatní 0,9 %
       Náboženské zloženie:
      Deklarácia nezávislosti zo dňa 14. 5. 1948 zaručuje náboženskú slobodu a rovnoprávnosť občanov bez ohľadu na vyznanie, súčasne však vyhlasuje Izrael ako židovský štát. Židovské sviatky sú zároveň aj sviatkami štátnymi a dvaja vrchní rabíni (aškenázskeho a sefardského smeru) patria k vysokým štátnym predstaviteľom.
      Väčšina obyvateľov (77,2 %) sa hlási k judaizmu rôznych smerov a rôzneho stupňa dodržiavania náboženských pravidel.
      Druhou najväčšou skupinou sú moslimovia (15,4 %), prevažne sunniti. Významné sú menšiny kresťanov rôznych denominací (2,1% populace; 81,2 % z nich je arabské národnosti) a drúzov (1,6 %) sústredených v niekoľkých komunitách na severe Izraela.
       
    • Úradný jazyk a ostatné najčastejšie používané jazyky
      Úradné jazyky:
      •hebrejčtina
      •pre arabskú menšinu arabčina
      Ďalšie bežne užívané jazyky:
      •angličtina
      •ruština
       Administratívne správne členenie krajiny, hlavné mesto a ďalšie veľké mestá
      Štát Izrael pozostáva zo šiestich oblastí (uvedené podľa centra správy):
      •Severná oblasť (Nazaret)
      •Oblasť Haify
      •Hlavné mesto Jeruzalem
      •Oblasť Tel Avivu
      •Stredná oblasť (Ramla)
      •Južná oblasť (Beerševa)      
      Samosprávne celky tvorí 54 okresných zastupiteľstiev (z toho 1 drúzske), 69 mestských zastupiteľstiev (z toho 4 arabské) a 141 obecných zastupiteľstiev (z toho 62 arabských).
      V r. 1980 bol Jeruzalem (vrátane východnej arabskej časti, ktorá bola do r. 1967 spravovaná Jordánskom) zákonom vyhlásený za "nedelitelné hlavné mesto Izraela" (748 tis. obyvateľov, z toho 64 % Židov, 36 % Arabov). Väčšina štátov však toto rozhodnutie Izraela neuznala a sídlom ich veľvyslanectiev je Tel Aviv (388 tis. obyvateľov; celá aglomerácia Tel Avivu vrátane niektorých ďalej  uvedených miest asi 3,1 mil.). Ďalšími velkými mestami sú Haifa (369 tis.), Rišon leCion (224 tis.), Ašdod (206 tis.), Beerševa (184 tis.), Petach Tikva (175 tis.), Cholon (265 tis.), Netanja (168 tis.), Bnei Brak (140 tis.), Ramat Gan (127 tis.), Bat Jam (131 tis.), Aškelon (105 tis.) a Rechovot (100 tis.).
      Asi 200 tisíc Židov obýva osady na území obsadenom Izraelom v r. 1967 na Západnom brehu Jordánu, najväčšie z týchto sídiel sú Maale Adumim (27 tis.) a Ariel (19 tis.).
       
      Peňažná jednotka a jej členenie, používanie iných mien
      Izraelskou národnou menou je nový izraelský šekel (v angličtine používaná skratka NIS, ted New Israeli Shekel; kód ISO je ILS), ktorý se delí na 100 agorot (najmenšia minca má hodnotu 10 agorot). Z cudzích mien sa vo vnútroštátnom styku v niektorých prípadoch používá USD (napr. v obchode s realitami vrátane nájomného alebo v hoteloch). Kurz šekelu (stred) k 31. 3. 2011 bol 3,511 NIS za 1 USD. 
    • Globes Online - aktuálny kurz šekelu (link)
    •  Štátne sviatky, obvyklá pracovná a predajná doba
      Hebrejský kalendár je lunisolárny, dátumy židovských sviatkov sú z hľadiska gregoriánského kalendáru pohyblivé. Platí to aj pre Deň nezávislosti, štátny sviatok, ktorý môže pripadnúť aj na apríl, aj keď nezávislosť bola vyhlásená 14. mája 1948. Hlavné sviatky a mesiac (obdobie) na ktoré obvykle pripadnú:
      •Roš hašana - Nový rok - jednodňový sviatok (september-október)
      •Jom kipur - Deň zmierenia - jednodňový sviatok, zastavuje sa akýkoľvek život v krajine, nevysiela TV ani rozhlas, prakticky sa zastavuje motorizovaná doprava na cestách (september-október)
      •Sukot - Sviatky stanov - trvajú týždeň, nepracuje sa v prvý a posledný deň (október)
      •Simchat Tora - Radosť z Tóry (október)
      •Chanuka - Sviatky zasvetenia (chrámu) - osemdňové sviatky, nepracuje sa v prvý a posledný deň (december-január)
      •Purim - Sviatok "losov" - jednodňový (február-marec)
      •Pesach - Sviatok nekvaseného chleba - sedemdňový sviatok, nepracuje sa prvý a posledný deň (marec-máj);
      •Jom haacmaut - Deň nezávislosti (apríl-máj)
      •Lag ha-Omer - Sviatok učencov - jednodňový, voľno v školách (máj)
      •Šavuot - Sviatok týždňov (máj-jún)
       Pracovný týždeň v Izraeli začína nedeľou a končí v piatok okolo poludnia, formálne ale pri východe troch hviezd, tzn. začiatok šabatu. Štátne úrady sú zavreté aj v piatok, kedy všeobecné platí režim ako na Slovensku v sobotu. Po začiatku šabatu je obmedzená verejná doprava prípadne je v niektorých mestách (Jeruzalem, Tel Aviv) úplne pozastavená. Štandardná otváracia doba v obchodoch je od nedele do štvrtka 08:00–13:00 a 14:00–19:00 (niekde i dlšie), v piatok 08:00–14:00, zatiaľ čo v sobotu je zavreté - obchody, reštaurácie a pod. znovu otvárajú po skončení šabatu, tzn. po západe slnka. V Jeruzaleme je zatvorená väčšina reštauracií, zatiaľ čo v Tel Avive, Haife a iných kosmopolitných mestách bývajú reštaurácie otvorené aj počas sviatkov. V moslimských častiach (napr. v časti Tel Avivu-Jaffa, Haify, Ramly) je dňom pracovného pokoja piatok; v mestách, kde sú väčšie kresťanské komunity (Nazaret) nedeľa. Obvyklá pracovná doba v obchodných firmách a priemyselných podnikoch je nedeľa-štvrtok od 08:00–16:00, v piatok 08:00–13:00 (pokiaľ v piatok pracujú). Štátne úrady obvykle pracujú v dňoch nedeľa-štvrtok od 07:30–16:00 a sú zavreté v piatok; v predvečer náboženských sviatkov obvykle zatvárajú o 12:00. Banky sú zpravidla otvorené v dňoch nedeľa-piatok  od 08:30–12:30 a navyše popoludní (16:00–18:00) v nedeľu, utorok a vo štvrtok. Väčšina bánk má bankomaty (ATM), z ktorých je možné vyberať prostredníctvom platobných kariet hotovosť v NIS aj zo zahraničných účtov.
       Miestne zvyklosti dôležité pre obchodné kontakty
      •Izraelčania často chodia aj na obchodné rokovania obzvlášť v letnom období v neformálnom oblečení (bez saka a kravaty, v sandáloch).
      •Pri výbere darov je nutné venovať pozornosť tomu, či je akceptovateľný pre partnera, napr. či potraviny spĺňajú požiadavky košér, pre moslimov nemusí byť vhodným darom alkoholický nápoj; to isté platí pri výbere reštaurácie - je vhodné partnera pozvať, no nechať na ňom z dôvodu vlastnej neznalosti miestnych podmienok voľbu reštaurácie.
      •Je treba počítať s tým, že neni vhodné sa snažiť zjednávať stretnutia na piatkové odpoludnie či večer a na sobotu; naopak vhodné je pracovať v nedeľu.
      •Doporučuje sa potvrzovať vždy obchodné schôdzky dopredu telefonicky.
      •Presadzovanie dodatočných cenových úprav resp. zmeny platobných podmienok je prakticky vylúčené.
      •Výsledky jednania je vždy vhodné potvrdiť písomne.
      •Pri návštevách v nábožensky alebo etnicky vyhranených oblastiach a komunitách je potrebné dodržovať miestne platné kodexy týkajúce sa obliekania a správania, napríklad nechodiť počas šabatu autom do ortodoxných štvrtí a osád.
      Vzhľadom k rôznorodosti izraelskej spoločnosti doporučujeme dopredu sa oboznámiť so základnými reáliami života v Izraeli a s názormi miestnych partnerov.
       Podmienky využívania lokálnej zdravotnej starostlivosti slovenskými občanmi a občanmi EU
      Zdravotná starostlivosť je v Izraeli pomerne drahá. Jeden deň pobytu v nemocnici pri náhlom ochorení stojí cca 1.000,- USD resp. pri náročnějších úkonoch môže dosiahnuť aj niekoľlko násobok tejto sumy. Preto môžeme jednoznačne doporučiť, aby slovenskí občania pred cestou do Izraela uzavreli  poistenoe zahŕňajúce liečebné náklady. Naši občania rovnako ako ostatní občania EU sú povinní poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradiť buď v hotovosti alebo podľa typu cestovného poistenia a stanovených pojistných podmienok môže úhradu eventuálne priamo previesť ich komerčná poisťovňa.
      Všeobecne však zo zdravotného hladiska nepredstavuje pobyt v Izraeli zvýšené riziko. Nevyžaduje sa žiadne povinné očkovanie. Je nevyhnutné chrániť sa pred slnkom, piť dostatočné množstvo tekutín a dbať na dôkladné umyvanie ovocia a zeleniny.
       Kontakty na vybrané významné nemocnice:
      Jeruzalem: Hadasa, Ein Kerem, tel.: (02) 677 7111
      Tel Aviv: Ichilov, 6 Weitzmann, tel: 03-697 3829
      Haifa: Rambam, 6 Alija Šnija, tel.: (04) 854 3111
      Eilat: Yoseftal, 7 Miseol Sosan, tel: (08) 635 8021

       

       
    •  
       
       
     
  •