V marci 1939, po vzniku samostatného slovenského štátu, bola židovská komunita podrobená diskriminačným praktikám a perzekúcii. Do 1.marca 1942 bola takmer polovica Židov vysťahovaná z mestských častí a rozptýlená po celej krajine. Neskôr mnohých členov bratislavskej židovskej komunity deportovali do vyhladzovacích táborov v Poľsku.
Počas týchto ťažkých vojnových rokov vznikla v Bratislave skupina, ktorej cieľom bola záchrana židovského obyvateľstva. Ich snaha bola však márna, väčšinu členov komunity sa nepodarilo pred hrôzami vojny zachrániť...
Prvé písomné zmienky o živote Židov v Bratislave pochádzajú z 13.storočia. Údajne sa živili ako obchodníci či remeselníci, niektorí z nich boli dokonca vinári. Historické pramene hovoria, že už v roku 1360 boli židovskí obyvatelia z mesta vyhnaní a ich majetok ukradnutý a zničený. Napriek nepriaznivým okolnostiam sa však komunita do mesta vrátila a naďalej sa počas storočí rozrastala. Hoci situácia okolo Židov žijúcich v Bratislave nikdy nebola jednoduchá, najhoršie obdobie plné neprávosti a diskriminácie nastalo až počas 2.svetovej vojny, začiatkom 20.storočia.
História židovskej komunity v Bratislave je naozaj pútavá a skutočné príbehy z nej nájdete aj v múzeu holokaustu Yad vashem v Jeruzaleme. Samostatná sekciu o bratislavskej komunite sa nachádza aj na oficialne stránke múzea. Okrem prierezu historických udalostí tu nájdete aj mená významných členov komunity, ktorí prispeli k jej rozmachu. Zaujímavé sú tiež príbehy dvoch židovských rodín, ktoré žili v Bratislave: rodina Fischerových a rodina Steinerových.
Viac o osude židovskej komunity v Bratislave sa dozviete na oficiálnej stránke izraelského múzea holokaustu Yad vashem:
alebo z krátkeho videa, ktoré múzeum pripravilo: